Môj pohľad späť viedol k vysokej škole. Zlaté to časy. Vraj najkrajšie roky v živote človeka. Prečo asi? človek nemá až tak veľa zodpovednosti, v podstate možno povedať, o človeka sa starajú rodičia. Samozrejem sú aj výnimky, ale k tým som ja nepatril. Na druhej strany som síce nevnímal až tak moc zodpovednosť za svoj život, ale mohol som regulovať svoje správanie.
žiaľ, v dnešnej dobe sa mnoho ľudí pokúša o to isté - pri čo najmenšej zodpovednosti si čo najviac užiť. Proste život typu "nejako bolo, nejako bude, niekto sa už o mňa postará". Nechcem tvrdiť, že odpočinok, a radosť zo života nepatria k životu, ale ako vieme, všetkého veľa škodí.
Mnoho ráz práve trápenia a úzkosti sú to, čo nám zoberie dudel z úst. A my začneme nariekať ako malé deti, že nam zobral niekto obľúbenú hračku. Samozrejme, zodpovedný za to je ten druhý(alebo Boh) a nie my sami. Možno toto je práve príležitosť aby sme sa naučili zodpovednosti, ale aj rozumnému konaniu. žiaľ, pre niektorých premarnená šanca, kedže sú až príliš závislí na nejakom dudli. Ale sebakritický si priznám, že aj ja mám svojej dudle a nemôžem sa akosi od nich odnaučiť.
Ale naspäť k téme. Uvedomujem si, že môj život so zodpovednosťou je ťažký - človek by mal myuslieť na tooľko veľa vecí, niekedy až moc komplikované a mnoho ráz je aj nezodpovednosť lákava, kvôli ponuke. O to však viac zas čo som zodpovedný, o to viac sa však rozhodujem za seba - nie som ten malý, za ktorého by niekto rozhodoval, určoval komu a čomu mám veriť .
Zodpovednosť však predpokladá rozum a slobodnú vôľu. Možno práve preto sú tu tie trápenia, aby nám ukázali a nás poučili. A aj o tom je tá zodpovednosť - vedieť prijať trápenie ako niečo pozitívne a ako prínos do života. Sám spätne zisťujem ako má trápenia naučili byť trpezlivejším - aj ked, sebakriticky priznávam, ešte mám ďaleko k tomu aby som o sebe povedal, že viem všetko zniesť.
A dnes osm si uvedomil túto vec: že aj ked život so zodpovednosťou je oveľa ťažší, oveľa viac si vážim to príjemné v živote, a že ma to naučilo nehľadať takú zábavu, ktorá by mi ubližovala. O to viac sa teda môžem tešiť rôznym radostiam zo života a oveľa dlhšie a lepšie vychutnávať, kedže vdaka zodpovednosti si menej ubližujem a viem odhadnúť aj iné, s tým súvisiace veci, bez toho aby som sa strachoval, či z toho budú nejaké následky. A zodpovednosť mi pomáha vytvárať si vnútornú slobodu, aby som si vedel vybrať to, čo sa mi skutočné páči a nebol otrokom napr. reklám, ktoré sa mi snažia nahovoriť že niečo je akurát "práve pre mňa".
Zodpovednosť v živote človeka je teda namáhavá, ale človeku oveľa viac prospešná, akoby si človek myslel.
Boh nás skrze život tu na zemi učí zodpovednosti. je na nás, či prijmeme zodpovednosť a staneme sa zrelými ľudmi, alebo ju odmietneme a staneme sa malým deťom podobnými jedincami.
